Medzinárodný deň žien považuje veľa ľudí za komunistický sviatok a už dlhé roky ho neslávia. 8. marec je ale o niečom úplne inom a nedá sa nahradiť Dňom matiek a nedá sa naň zabudnúť. Už len preto, že MDŽ sa oslavuje od roku 1910 a v roku 1975 bol definitívne uznaný radou OSN ako medzinárodný sviatok.

Pozrime sa spolu bližšie na históriu jedného na Slovensku takmer zabudnutého sviatku...

Medzinárodný deň žien majú celé generácie ešte v pamäti ako deň, kedy sa okrem symbolických darčekov rozdávali veľké reči o úlohe ženy v socialistickej spoločnosti, odbory prispeli kuchynskými utierkami a karafiáty boli povinné. MDŽ má však oveľa dlhšiu a hlbšiu históriu než, ako to naznačujú tieto povinné komunistické oslavy. Medzinárodný deň žien vznikol v prvom rade ako deň pripomínajúci dlhú a zložitú históriu úsilia o dosiahnutie rovnoprávnosti, volebného práva, práva na vzdelanie, rovnosti v odmeňovaní a ľudských práv žien.

Jeho história siaha do prelomu 19. a 20 storočia, do doby industriálneho rozmachu. Ten priniesol prvú vlnu feminizmu, ktorá sa spájala najmä so zápasom o politické práva žien. Prvýkrát sa MDŽ oslavoval 28. februára 1909 v USA na podnet Americkej socialistickej strany a jeho ustanoveniu predchádzalo viacero protestných pochodov, demonštrácií a štrajkov v New Yorku a Chicagu, na ktorých ženy požadovali kratší pracovný čas, vyššie mzdy a volebné právo. Už v roku 1910 bol MDŽ vyhlásený za medzinárodný sviatok v úsilí o mobilizáciu ženského aktivizmu za získanie volebného práva a za ľudské práva žien aj na medzinárodnej úrovni. Zaslúžila sa o to aj nemecká politička Klara Zetkin na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani. Jednou z udalostí, ktoré boli súčasťou vzniku tohoto sviatku, sa stali aj tragické udalosti v roku 1911, keď pri požiari továrne Triangle Shirtwaist Factory v New Yorku zahynulo 140 žien. Na základe tejto tragédie zintenzívnilo ženské hnutie tlak na zlepšenie pracovných aj platových podmienok žien a udalosť mala významný dopad na pracovnú legislatívu USA. V období pred prvou svetovou vojnou sa k protestom pridalo aj ženské mierové hnutie, keď 8. marca 1913 ženy v mnohých európskych krajinách organizovali protivojnové demonštrácie. Ďalšia referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali „chlieb a mier“. O pár dní cár abdikoval a dočasná vláda dala ženám volebné právo. Vtedy posledná nedeľa pripadla na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára.

Od roku 1948 podporoval MDŽ aj režim v povojnovom Československu. Už od začiatku bol braný ako nástroj politickej propagandy. Po očistení od koreňov v kapitalistickom USA sa stal symbolom boja žien za mier, proti kapitalizmu. Celorepublikový charakter nadobudol tento sviatok v roku 1974 na zjazde Československého zväzu žien. Hoci do riadiacich funkcií ženy obsadzované neboli, predstavoval tento sviatok isté  zrovnoprávnenie žien v spoločnosti ako vymoženosť socializmu. Oslavy MDŽ sa stali každoročne propagandistickým rituálom, ktorým si strana upevňovala svoju moc a ideológiu.

No taktiež si ho pripomínalo aj ženské hnutie v krajinách mimo komunistického bloku a jeho odkazy oživila najmä druhá vlna feminizmu v 60. rokoch 20. storočia. MDŽ uznalo za medzinárodný sviatok aj OSN v roku 1975 venovanom ženám.

Nálepku politickej propagandy bohužiaľ však nestratilo MDŽ ani po zmene režimu. Prevláda všeobecný názor, že tento sviatok si nezaslúži pripomínanie a pravým sviatkom žien je Deň Matiek. Toto je spôsobené nedostatkom informácii o tomto sviatku...

Aj v súčasnosti upozorňujú rôzne feministické organizácie na zneužívanie MDŽ rôznymi politickými stranami. Takto totiž živia jeho socialistickú a nie príliš populárnu podobu, čo vzbudzuje dojem jeho nepotrebnosti.

Hoci OSN a iné zahraničné organizácie každoročne organizujú množstvo aktivít v súvislosti s OSN, slovenská verejnosť ich zväčša ignoruje. Prenikajú k nám len veľmi pozvoľna, čo je vzhľadom na jeho historický ale i aktuálny význam škoda.

Prečo by sa MDŽ malo stále oslavovať?

Pretože je stále treba pripomínať, že ženy museli za svoje práva tvrdo bojovať a nemali ich tak samozrejmé ako muži. A pretože ešte aj dnes, 109 rokov po vzniku MDŽ, nemajú všetky ženy zaručené rovnaké práva ako muži, a to ani v takzvaných civilizovaných spoločnostiach.

Ako sa MDŽ oslavuje?

Už sa neoslavuje budovateľskými básničkami a pionierskymi vystúpeniami ani sadou nových uterákov s logom štátnych podnikov. Ženy si v tento deň zaslúžia teda nielen kvet alebo drobný darček od blízkych, priateľov či partnerov, ale netreba zabúdať na to, že MDŽ je hlavne oslavou bojovných a bojujúcich žien a bohužiaľ i v dnešnej dobe je za čo bojovať. Ženy majú stále nižšie platy oproti mužom, dochádza k feminizácii chudoby (absolventka akéhokoľvek odboru sa uplatní pri zháňaní zamestnania dokázateľne horšie než absolvent rovnakého odboru, je viac nezamestnaných žien pred dôchodkom a viac žien tesne po materskej dovolenke, ktoré tiež nemôžu nájsť prácu), pojmy ako je domáce násilie či obchod so ženami si ešte dostatočne nenašli cestu do našich zákonov, a denne na ženy čakajú dve zmeny - práca a domácnosť.

Pokiaľ chcete osláviť MDŽ akčne, môžete sa vydať na niektoré zo stretnutí, ktoré sú v súvislosti s týmto sviatkom usporiadané.

Ak zostávate doma a svoje názory nezvyknete prejavovať na demonštráciách, vôbec to nevadí, skúste si len spísať na papier päť skutočností, ktoré považujete za diskrimináciu a môžete sa s nimi denne stretnúť. A pokiaľ s tým dokážete niečo urobiť, určite to urobte. Možno práve Vaša myšlienka bude začiatkom novej cesty pre občianske združenie na podporu žien, či podobnú aktivitu, ktorá by mohla uľahčiť život mnohým ženám. Alebo si jednoducho urobte radosť kúpou krásneho šperku z nášho e-shopu www.jesidesign.sk, lebo my ženy sme proste úžasné...

Zdroj: https://wanda.pluska.sk/, http://www.ruzovyamodrysvet.sk, https://bystrica.dnes24.sk